A znovu bývame

26.05.2019 10:41

19. apríla 2019 prešli tri a pol mesiaca od času, keď náš dom do tla vyhorel - a v tento deň sme sa sťahovali do nového domu, ktorý vyrástol na základoch nášho pôvodného domčeka.

Čistiace práce po požiari začali 2. februára - mesiac po požiari. Vtedy už nastal odmäk a bolo možné vypratávať všetku sutinu, popol, zbytky nábytku, zhoreté veci - šatstvo, bytové dekorácie, sanitu, riady, knihy ..... Trvalo nám mesiac, kým sme odpratali všetky zbytky po našom bývaní. Vďaka pomoci cudzích ľudí a vďaka nášmu enormnému nasadeniu sme sa mohli začiatkom marca pustiť do stavby nového domu. Bola ešte zima, ale nepršalo a nesnežilo. Mohli sme pracovať celé dni bez zastavenia. 

Najprv sme obnovili všetky piliere, na ktorých stál pôvodný dom. To trvalo dlho - museli sme robiť veľmi presnú prácu, aby stavba, ktorá bude uložená na týchto pilieroch, bola pevná a spoľahlivá. Keď konečne boli zemné práce hotové, pustili sme sa do roboty s drevom: vytvoriť platňu, na ktorej vyrastie dom, postaviť drevené hranoly, k nim uchytiť osb platne a celé to zakryť strechou - jednoduché. Len tá realizácia bola ťažká, namáhavá a vyžadovala si veľa výpočtov, kalkulácií a občas nejaké opravy. 

Jeden mesiac sme mali aj pomocníkov, ale väčšinou sme pracovali my dvaja - ja a manžel; do noci, do odpadnutia. Keď to už vyzeralo, že strecha je položená a môžeme poľaviť v tempe, prišla pre nás nepríjemná správa: dom, v ktorom sme dočasne bývali, sa predal a my sme dostali ultimátum - do dvoch týždňov sa musíme vysťahovať. Naša stavba ešte nebola v takom stave, aby sa v nej dalo bývať. Chýbali izolácie, vnútorné steny, podlaha, okná, dvere. 

Ak sme nechceli ísť do ďalšieho podnájmu - a to sme nechceli - neostávalo iné, ako znovu si vyhrnúť rukávy a pustiť sa s ešte väčším nasadením znovu do prác. Boli to veľmi vyčerpávajúce dva týždne. Od skorého rána do neskorej noci, bez oddychu, bez zastavenia. Ale podarilo sa to - na Veľký piatok sme sa sťahovali! Síce nám chýbali ešte niektoré veci v byte - dva týždne sme používali vonkajšiu latrínu, nemali sme podlahové krytiny ani otapetované či namaľované steny, ale mali sme kde spať, kde variť a aj pracovať. A to na začiatok stačilo. 

Teraz - mesiac po nasťahovaní už máme bývanie zhruba v takom stave, ako keď sa prerába byt v paneláku. Pomaly sa dorábajú kúpeľne, dávame parkety a vyzdobujeme steny. Ale domácnosť funguje normálne.

Prešlo necelých päť mesiacov od požiaru nášho farmárskeho domčeka a my znovu bývame už mesiac na našej farme. 

Nikdy sa netreba vzdávať, aj keď je ťažké - či psychicky, fyzicky alebo aj-aj - začať nanovo, musíme ísť dopredu. Len vtedy dáva život zmysel, keď nepodľahneme okolnostiam, ale MY riadime okolnosti.

—————

Späť