Krutá smrť

Väčšina ľudí miluje zvieratá – minimálne svojich domácich maznáčikov. Problém nastáva vtedy, keď sa títo domáci maznáčikovia vymknú kontrole a nerešpektujú svojich pánov. Presne toto sa stalo osudným našej milej kozej dáme – Linde.

8. februára večer sme počuli z hospodárskeho dvora silný brechot. Na zvukové prejavy nášho psa sme už zvyknutí – breše takmer celú noc. Rozčuľujú ho srnky, ktoré sa pasú na okolitých pozemkoch, breše na líšky, ktoré sa zakrádajú do dvorov a snažia sa uchmatnúť si potravu, breše na psov, ktorí ušli svojim pánom a …..

Keď sme sa išli pozrieť na dvor, prečo Andy tak vystrája, bolo už neskoro. Naša Linda ležala v kaluži krvi, brucho roztrhané a dvaja cudzí psy si pochutnávali na jej vnútornostiach. Ďalšia koza – capko, Lindin syn, stál síce na vlastných nohách, ale mal dohryzené hrdlo a krvácal. Zem na veľkej ploche bola červená od krvi - scéna ako z hororu.

O chvíľu prišli aj mestskí policajti. Zavolali ich susedia, lebo keď počuli ten brechot, mali obavy, čo sa deje. Manžel opatrne chytil na reťaz dvoch vlčiakov a zavrel ich do prázdnej stajne. Mestskí policajti zistili, že psy nemajú čipy, takže sa nedá nájsť ich majiteľ. Čo s takýmito zabijakmi? Pustiť ich, aby sa vrátili domov? Do nášho areálu chodí veľa malých detí – kde je záruka, že rozgurážené šelmy nenapadnú aj dieťa?

Na druhý deň sme zavolali spolupracovníka televízie Markíza a pán Mindák odvysielal ďalšiu reportáž z našej farmy. Tentoraz však našťastie išlo „len“ o roztrhanú kozičku. Vďaka tejto reportáži sa ohlásil majiteľ psov a prišiel za nami osobne. Bolo mu to veľmi ľúto. Psy mu ušli z neďalekej dediny pri čistení koterca a nevedel, kde ich hľadať.

Linda žila u nás niekoľko rokov. Bola milá, mala jedinečnú schopnosť – vedela sa usmievať. Milovala chvíle, keď do areálu pre návštevy prišli ľudia a doniesli jej pamlsky. Ráno nás čakávala pri bránke a netrpezlivo strkala nos do vedra, v ktorom sme jej nosili raňajky z kuchyne.

Máme už nové kozičky. Dostali sme ich darom od jednej skvelej ženy zo stredného Slovenska. Chová kozy a rozhodla sa, že nám takýmto spôsobom pomôže. Povedala: „Veď to by urobil každý!“

Možno si mnohí ľudia pomyslia: Dajsamisvete! Jedna koza! Ale žiadne zvieratko si nezaslúži zomrieť za takýchto príšerných okolností. Roztrhané a zožraté v bezpečí svojho dvora.

Majitelia veľkých psov – držte si svojich zvieracích priateľov na vôdzkach, lebo netušíte, čoho sú schopní!