Slavena

Slavena

Kniha opisuje životnú cestu mladej ženy, ktorá stratila v priebehu jednej hrôzyplnej noci všetko: manžela, otca, rodinu, domov. Zostala v nej len túžba po pomste. Musela prejsť mnohými ťažkými životnými situáciami kým bola schopná znovu vnímať aj niečo iné, ako svoju vlastnú bolesť. 

Úryvok z knihy:

Keď si Slavena uvedomila, že sa nachádza v blízkosti svojho rodiska, zavalili ju spomienky na prežitú hrôzu a jej telo neznieslo ten nápor emócií. Ale ako jej telo padalo z koňa, mala pocit, že odchádza z tohto sveta a zrazu sa ocitla na prekrásnej lúke. Okolo nej žiarili kvety farbami, ktoré nikdy nevidela. Vzduch bol presiaknutý vôňou a z každej strany k nej prenikal nádherný spev. „Kde som?“ – obzerala sa v údive okolo seba. 

Vtom zbadala, ako sa z diaľky k nej približujú dve postavy. Snažila sa viac zaostriť zrak, aby ich lepšie videla, ale boli ožiarení svetlom a dlho nevedela rozoznať ich tváre. Až keď stáli blízko nej, vykríkla od radosti. Stál pred ňou jej otec a jej muž. 

- Otec! Jaroslav! - vykríkla a vrhla sa k nim. Dlho sa objímali bez slova. 

- Kde som? - spýtala sa ich Slavena, keď ju pustili z objatia. 

- Si doma, dcérka, - odpovedal jej otec. 

- Doma? Som mŕtva? 

Teraz jej odpovedal Jaroslav:

- Nie si mŕtva, ale dostala si možnosť nazrieť do tohto sveta. Musíš sa ešte vrátiť, máš nedokončené poslanie. Ale na konci tvojich pozemských dní ťa tu budeme čakať. 

- Nie, - protestovala Slavena, - nechcem sa vrátiť. Dovoľte mi tu zostať s vami. 

- O tom my nerozhodujeme, - povedal jej otec Bogoslav. – Môžeš prežiť krásny život. Pozri sa! 

Bogoslav ukázal rukou do priestoru napravo. Tam sa objavil obraz dvoch krásnych chlapcov a malého zlatovlasého dievčatka. Slavena očarene pozerala na nádherné deti. 

- Kto sú to? - spýtala sa potichu. 

- Tvoje deti, - odpovedal jej otec, - ak sa vrátiš a dáš im šancu narodiť sa. 

Slavene vyhŕkli slzy. Pozrela s bolesťou na Jaroslava, ale ten sa na ňu usmieval. 

- Všetko je v poriadku, Slavena, - pohladil ju po tvári, - vráť sa domov, si slobodná. 

Obe postavy sa začali vzďaľovať.

- Otec! Jaroslav! - kričala za nimi, ale zdalo sa, že sú už veľmi ďaleko. Z diaľky k nej doľahol otcov tichý hlas: 

- Nezabi ho! 

- Koho nemám zabiť? - volala Slavena, ale už nikoho nevidela. Zdalo sa jej, že sa prepadá do žarivého svetla. Keď sa svetlo stratilo, ležala na prikrývkach v stane. Nad sebou uvidela Braslavovu tvár a v očiach sa mu ligotali slzy.

 

Kniha je vo formáte pdf, má 93 strán a je na predaj. Môžete si ju objednať vyplnením formuláru pod textom. 

Cena: 3€ 

 


Kontaktujte nás