Rok 2019 bol ťažký nielen pre nás, ale aj pre mnohé naše zvieratká. Nemali sme čas sa venovať farme, boli nevyhnutné iné práce - museli sme si v prvom rade riešiť naše bývanie.
Súčasťou nášho hospodáreskeho dvora sa stal aj náš slepý psík Čoky. Doniesli sme si ho z útulku ako ťažko chorého psíka. Bol slepý, hluchý a ešte k tomu mal rakovinu v brušnej dutine. Napriek prognózam žil u nás ešte dva roky. Ťapkal po dvore vždy, keď sme ho pustili z jeho ohrady. Musel byť zavretý, lebo párkrát sa stalo, že vyšiel otvorenou bránkou na ulicu a už sa nevedel vrátiť. Nechali sme ho pobehovať po dvore vždy, keď sme tam boli aj my.
Čoky nevedel, čo všetko sa okolo nehio nachádza. Po čase si aj ostatné zvieratá uvedomili, že tento čudný pes ich nevidí a začali mu ustupovať z cesty pri jeho prechádzkach po dvore. Čoky sa stal súčasťou našej zvierscej komunity.
Ale aj keď u nás dlho nadsluhoval, choroba ho dobehla. Koncom minulej jari sme si všimli, že prestáva chodiť, často vzdychal a pomaly prestával jesť. Rakovina sa mu objavila už aj na konečníku a vtedy sme sa rozhodli ukončiť jeho trápenie. Privolaný veterinár ho šetrne uspal. Čoky nám vydýchol v náručí. Neviem, či aj zvieratá idú do neba, ale Čoky by si to určite zaslúžil. Napriek svojmu postihnutiu a chorobe bol milý, vďačný za každé pohľadenie a do konca si užíval život.